Všade dobre, doma najlepšie!

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?