Pochybenie zdravotníka. Koniec jeho kariéry alebo nie?

/v , , , , /od

Čo sa stane so zdravotníkom, ktorý bol účastný odhaleného poškodenia zdravia pacienta (nežiaducej udalosti)?

Po odhalení nežiaducej udalosti zažívajú zdravotníci výrazný stres, ktorý má dopad na ich osobný, ale aj pracovný život. Väčšina zdravotníckych pracovníkov nie je na komunikáciu v kritickej situácii trénovaná a vznikajú u nich obavy z možných následkov pri stretnutí zoči voči pacientovi. Môžu mať nedôveru voči podpore zo strany svojich vlastných kolegov a zamestnávateľa, a preto sa týmto typom rozhovorov zámerne vyhýbajú. Okrem rôznych psychologických a psychosomatických následkov sú jedny z najväčších potvrdených zdrojov stresu práve možné kariérne následky, ku ktorým patria obavy z právnych následkov, potenciálnej straty reputácie, informovania o zlyhaní a ospravedlnenia sa pacientovi a vedeniu. To nás oprávňuje zamýšľať sa nad aspektmi, ktoré súvisia so zdravotníkom ako účastníkom nežiaducej udalosti. A to napríklad otázky ich liečby, rešpektu, porozumenia, súcitu, podpory, transparentnosti.

Sme ako spoločnosť schopní vnímať komplexnosť situácie, ktorá je spojená s nežiaducimi udalosťami?

prof. Mgr. Andrea Madarasová Gecková, PhD.

/v /od

Doktorát vied obhájila na Groningenskej Lekárskej fakulte v Holandsku a na Fakulte sociálnych vied Masarykovej Univerzity v Brne sa inaugurovala v odbore sociálna psychológia. Viac než 20 rokov sa venuje rozvoju výskumného potenciálu mladých ľudí a výskumu v oblasti psychológie zdravia a to nielen v Košiciach a v Bratislave, ale i v Olomouci. Zaujíma sa o zraniteľné skupiny populácie, sociálne znevýhodnenie, ale i o možnosti ako facilitovať zdravý vývin a plnohodnotné prežitie života bez ohľadu na sociálne či zdravotné podmienky.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Dokonalý človek?

/v , , , , /od

Nové technológie otvárajú nevídané technické možnosti na zlepšovanie fyzických a kognitívnych schopností človeka. Mnohí v tomto trende vidia šancu na zlepšenie kvality ľudského života. Vedecký pokrok však ľudstvu kladie dôležité otázky o tom, čo znamená byť človekom a čo je dobré alebo zlé pre naše individuálne a kolektívne blaho. Aké otázky napr. kryonika, biomedicínske inžinierstvo, zásahy do DNA otvárajú v medicíne, v práve, v etike a morálke? Aké typy otázok legálneho a etického charakteru vzrastajú? Čo sa stane, ak niektorí ľudia majú zdroje na vylepšenie svojich schopností, zatiaľ čo iní nie? Ako sa spoločnosti podarí zostať konkurencieschopnou, ak sa tieto výhody stanú nástrojom vyjednávania? Ako budeme môcť súťažiť s niekým, kto bol vylepšený? Ak by rodičia mohli vybrať určité vlastnosti pre svoje dieťa, ako sú svalová sila, farba očí alebo inteligencia, mohlo by to mať vážny vplyv na ľudskú rozmanitosť? Ostane človek človekom, alebo z neho nakoniec vyrobíme skladačku schopností?

Dokonalý človek?

/v , , , , /od

Nové technológie otvárajú nevídané technické možnosti na zlepšovanie fyzických a kognitívnych schopností človeka. Mnohí v tomto trende vidia šancu na zlepšenie kvality ľudského života. Vedecký pokrok však ľudstvu kladie dôležité otázky o tom, čo znamená byť človekom a čo je dobré alebo zlé pre naše individuálne a kolektívne blaho. Aké otázky napr. kryonika, biomedicínske inžinierstvo, zásahy do DNA otvárajú v medicíne, v práve, v etike a morálke? Aké typy otázok legálneho a etického charakteru vzrastajú? Čo sa stane, ak niektorí ľudia majú zdroje na vylepšenie svojich schopností, zatiaľ čo iní nie? Ako sa spoločnosti podarí zostať konkurencieschopnou, ak sa tieto výhody stanú nástrojom vyjednávania? Ako budeme môcť súťažiť s niekým, kto bol vylepšený? Ak by rodičia mohli vybrať určité vlastnosti pre svoje dieťa, ako sú svalová sila, farba očí alebo inteligencia, mohlo by to mať vážny vplyv na ľudskú rozmanitosť? Ostane človek človekom, alebo z neho nakoniec vyrobíme skladačku schopností?

Mgr. Eva Klimová

/v /od

psychologička, 48 rokov

Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odboru psychológia a špecializácií v odbore pracovná, organizačná a poradenská psychológia, dopravná psychológia na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Absolvovala dlhodobý psychoanalytický výcvik v IAP Praha, dlhodobý výcvik v integrovanom systemickom prístupe, tréningy v oblasti NLP, koučingu, ľudských zdrojov, vedenia ľudí, projektového manažmentu a pod.

Od roku 1995 sa profesijne orientuje na oblasť psychológie, managementu a rozvoja ľudských zdrojov v rôznych spoločnostiach, 8 rokov pôsobila ako senior špecialista a HR partner v spoločnosti Slovak Telekom, a.s. V súčasnosti 12. rok pôsobí ako pracovný, organizačný a poradenský psychológ, kouč, lektor, facilitátor, projektový manažér, konzultant a konateľ spoločnosti HEURECA HRC, s.r.o. Súčasne je  od roku 2016   prezidentkou Slovenskej komory psychológov.

Jej  pracovné skúsenosti  z oblasti vedenia ľudí, strategického a projektového manažmentu, implementácie inovácií sa viažu na skúsenosti ktoré získala pri priamom vedení ľudí, ale i pri  práci s manažérmi, špecialistami a výkonnými zamestnancami nadnárodných i slovenských firiem v rôznych sektoroch, vrátane štátnej správy.

Ako psychológ pôsobí i v oblasti individuálneho poradenstva a life coachingu. Okrem vedenia tréningov v oblasti tvorby postojov, osobnostného rozvoja, komplexne manažérskych zručností a riadenia výkonnosti sa zameriava  i na tvorbu a vedenie assessment a development centier, koučing manažérov ako i kariérne a organizačné poradenstvo a projekty firemnej kultúry. Špecificky sa venuje i téme aplikovanej dopravnej psychológie.

Mgr. Silvia Schmidtmayerová

/v /od

Psychologička z centra asistovanej reprodukcie Iscare Reprofit

Venuje sa problematike umelého oplodnenia, prežívaniu a podpore ženám aj párom počas liečby v procese umelého oplodnenia. Pracuje na klinike asistovanej reprodukcie Iscare Reprofit.

V oblasti onkopsychológie aktívne pracuje pre o.z. Amazonky: pacientky s karcinómom prsníka a pre Združenie pacientov s dermatologickými malignitami – s pacientmi s rakovinou kože. Zaoberá sa aj smútkovým poradenstvom a prácou s pozostalými. Je aktívnym členom ESHRE (European Society of Human Reproduction and Embryology) Štúdium psychológie absolvovala a ukončila na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1998.

Mgr. Zuzana Hermanová

/v /od

Klinická psychologička z UNLP Košice