MA. Michal Staňák, Dr.phil, AKC

Študoval v Anglicku a Rakúsku. Bakalársky titul v oblasti filozofie získal na King’s College London, magisterský titul z oblasti zdravotnej politiky, filozofie a ekonómie na University College London a doktorát z aplikovanej etiky z oblasti rozhodovacích procesov v zdravotníctve na Viedenskej univerzite. V rokoch 2013 – 2015 pracoval ako učiteľ na bilingválnom gymnáziu v Bratislave. V rokoch 2015 – 2020 pracoval ako analytik v Rakúskom národnom HTA inštitúte, kde vypracoval desiatky HTA hodnotení pre Rakúsko, Nemecko a Európsku sieť HTA inštitúcií (EUnetHTA). V rokoch 2020 – 2021 viedol Odbor agentúry pre HTA na Ministerstve zdravotníctva SR, kde so svojím tímom pripravovali podklady na založenie samostatnej a nezávislej HTA inštitúcie. Od roku 2019 pôsobí ako lektor na Ústave sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Od 1.1.2022 je povereným riaditeľom NIHO.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): riaditeľ Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO)

PharmDr. Alica Súkupová

Vyštudovala odbor farmácie na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde na Katedre bunkovej a molekulárnej biológie liečiv v roku 2009 tiež úspešne obhájila svoju rigoróznu prácu. V roku 2010 získala špecializáciu v odbore lekárenstvo na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a neskôr na tej istej univerzite absolvovala aj certifikačný študijný program revízne lekárenstvo. Po škole získavala skúsenosti v lekárenskom sektore na pozíciách lekárnik a zodpovedný farmaceut. Od roku 2014 pôsobí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, najskôr ako farmaceut na Oddelení metodiky zdravotných a revíznych činností a od roku 2020 ako riaditeľka Odboru zdravotnej politiky.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): riaditeľka Odboru zdravotnej politiky VšZP

 

 

Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M.

Vyštudovala Slovenskú Technickú univerzitu v Bratislave. V roku 1994 získala titul MBA na Southeastern Louisiana University v USA, v roku 1997 titul FCCA z Veľkej Británie (medzinárodne certifikovaný účtovník) a v roku 2003 titul LL.M. (medzinárodné právo) na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Má licenciu audítora a daňového poradcu. Je zakladajúcou spoločníčkou BMB Partners, prezidentkou slovenskej pobočky International Fiscal Association a od roku 2004 do roku 2018 bola riadiacou partnerkou LeitnerLeitner na Slovensku. Pracovala ako poradkyňa ministra financií SR, je manažérkou s viac ako 20-ročnými skúsenosťami v oblasti audítorstva, medzinárodného daňového práva, riadenia financií a ekonomického poradenstva. Venuje sa aj publikačnej činnosti, ako pre odbornú, tak aj pre laickú verejnosť. Pro bono pôsobila ako členka Správnej rady RED NOSES Clowndoctors International na Slovensku a členka Dozornej rady Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku. Aktuálne je predsedníčkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): predsedníčka ÚDZS

Mgr. Miroslava Fövényes, MSc.

Magisterské štúdium v odbore verejnej politiky a verejnej správy úspešne ukončila v roku 2013. Počas celého štúdia na vysokej škole pracovala v rezorte diplomacie, v Medzinárodnom vyšehradskom fonde. V roku 2021 ako jediná zo strednej a juhovýchodnej Európy prešla britským programom School of System Change (Health System Transformation for Europe, Africa and Middle East). V roku 2022 získala po absolvovaní postgraduálneho štúdia na Semmelweis University v Budapešti titul Msc. v odbore manažment v zdravotníctve. V rokoch 2013 až 2021 viedla pacientske občianske združenie Lymfoma Slovensko ako jeho prezidentka a popri tom pôsobila v rokoch 2016 až 2017 aj na poste viceprezidentky Asociácie na ochranu práv pacienta, kde od roku 2022 nastúpila ako členka správnej rady. Od roku 2021 pôsobí aj ako členka správnej rady v pacientskom občianskom združení Lymfoma a Leukémia Slovensko, kde je líderkou pre inovácie a pacientsku advokáciu. Zároveň bola v roku 2022 vymenovaná do funkcie stáleho člena Etickej komisie pre klinické skúšanie humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky a pre štúdiu výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktorú zriadilo Ministerstvo zdravotníctva SR a kde posudzuje žiadosti o klinické skúšanie a zapája zástupcov pacientov do hodnotenia.
  • pôsobenie (v čase konania diskusie): líderka pre inovácie a pacientsku advokáciu v OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko

PharmDr. Monika Lainczová

Vyštudovala odbor klinickej farmácie na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1993 dosiahla špecializáciu I. stupňa v odbore lekárenstvo. Má dlhoročné skúsenosti s prácou v lekárenskom sektore a pracovala aj v distribučnej spoločnosti. Od roku 2013 pôsobí v zdravotnej poisťovni DÔVERA ako manažérka odboru liekovej politiky.
  • pôsobenie (v čase konania diskusie): manažérka odboru liekovej politiky v zdravotnej poisťovni DÔVERA

Život nad zlato. Ale ktorý?

Byť bohatý a zdravý je životná okolnosť všeobecne považovaná za prijateľný ideál. Život je ale pestrofarebný a prináša situácie, kedy je človek konfrontovaný s náročnými zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu byť ešte skomplikované finančnou náročnosťou liečby. Sú to zlomové chvíle, kedy stojí pacient a lekár pred múrom finančných, legislatívnych a existenčných otázok. Nádej sa vtedy prediera aj cez najmenšie štrbinky v tomto, na prvý pohľad nepriechodnom múre.

Systém, akým sa na Slovensku rozhodovalo o úhrade nákladných, často inovatívnych liekov, na ktoré sú odkázaní najmä pacienti s onkologickými, imunitnými alebo zriedkavými ochoreniami, nebol do 1.8.2022 prehľadný. Medzi základné prekážky brániace náprave tohto stavu patrila absencia zákonom stanovených pravidiel, na základe ktorých by boli zdravotné poisťovne povinné postupovať, ako aj ťažkopádne nastavený proces podávania žiadostí, ktorý kládol brvná pod nohy lekárom a taktiež pacientom. V tejto oblasti došlo od 1.8.2022 k výraznej zmene. Nejde ani tak o rozšírenie „budgetu“ na úhradu takýchto prípadov, ale o prijatie konkrétnych pravidiel, podľa ktorých budú musieť zdravotné poisťovne rozhodovať o žiadostiach.

Diskusia, ktorú sme pre vás pripravili so zainteresovanými stranami tejto právnej zmeny, chce zreflektovať aktuálny stav danej problematiky. Prevedieme vás dvoma diskusnými panelmi. V prvom prinesieme pohľad správcov rozpočtu a regulátora. Budeme diskutovať o zodpovednosti za spravodlivé prerozdeľovanie zdrojov v optike životnej situácie konkrétneho ťažko chorého pacienta. Pozrieme sa na pravidlá a formálne rámce ich existencie. V druhom diskusnom paneli prinesieme pohľad pacienta a lekára. Niečo je napísané v knihách, ale život je život. Budeme diskutovať o tom, ako riešia lekári bezvýchodiskové situácie svojich pacientov. Čo ich najviac vyčerpáva a kde by potrebovali lepšie nastaviť systém? Čo hodnotia pacienti ako najväčší problém v konaniach o získanie súhlasu s osobitnou úhradou? Druhá časť debaty by mala byť testom pravidiel – či fungujú, či sú pochopené, či nie sú odtrhnuté od bežnej reality.

JUDr. Marika Barabas Pavlíková

V roku 2014 vyštudovala Právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave. Po ukončení štúdia vykonávala právnickú prax ako koncipientka v advokátskej kancelárii. Po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky z predmetu trestné právo procesné a kriminalistika jej bol v roku 2016 udelený titul JUDr. Od roku 2017 pôsobí na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na úrade začínala ako právnik pobočky v Martine, neskôr pracovala ako právnik Sekcie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálne vedie Odbor dohľadu nad poskytovaním a úhradou zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Má praktické skúsenosti s výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, s vedením správnych konaní vo veci porušenia povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, ako aj so súdnymi spormi v tejto oblasti. Aktuálne si prehlbuje vzdelanie špecializačným štúdiom v odbore „Master of public health“ na Fakulte zdravotníckych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ako hlavný kontrolór pôsobí aj v oblasti samosprávy.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): riaditeľka Odboru dohľadu nad poskytovaním a úhradou zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti ÚDZS

Pochybenie zdravotníka. Koniec jeho kariéry alebo nie?

Čo sa stane so zdravotníkom, ktorý bol účastný odhaleného poškodenia zdravia pacienta (nežiaducej udalosti)?

Po odhalení nežiaducej udalosti zažívajú zdravotníci výrazný stres, ktorý má dopad na ich osobný, ale aj pracovný život. Väčšina zdravotníckych pracovníkov nie je na komunikáciu v kritickej situácii trénovaná a vznikajú u nich obavy z možných následkov pri stretnutí zoči voči pacientovi. Môžu mať nedôveru voči podpore zo strany svojich vlastných kolegov a zamestnávateľa, a preto sa týmto typom rozhovorov zámerne vyhýbajú. Okrem rôznych psychologických a psychosomatických následkov sú jedny z najväčších potvrdených zdrojov stresu práve možné kariérne následky, ku ktorým patria obavy z právnych následkov, potenciálnej straty reputácie, informovania o zlyhaní a ospravedlnenia sa pacientovi a vedeniu. To nás oprávňuje zamýšľať sa nad aspektmi, ktoré súvisia so zdravotníkom ako účastníkom nežiaducej udalosti. A to napríklad otázky ich liečby, rešpektu, porozumenia, súcitu, podpory, transparentnosti.

Sme ako spoločnosť schopní vnímať komplexnosť situácie, ktorá je spojená s nežiaducimi udalosťami?

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva

Zameranie: Pozornosti vo vzťahu lekár-pacient sú rizikové (trestný, ústavný pohľad a realita bežného života)

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva I.

Zameranie: Deliaca čiara medzi darom a úplatkom a akými pravidlami sa musia riadiť vzťahy v zdravotníctve

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.