MUDr. Marian Streško, PhD.

/v /od

V roku 1993 ukončil štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2010 dokončil doktorandské štúdium na fakulte Zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Má atestáciu z vnútorného lekárstva a klinickej onkológie. Ako hlavný skúšajúci sa pravidelne zúčastňuje na klinických skúšaniach zameraných na karcinóm prsníka, hrubého čreva a pľúc. Publikuje v odborných časopisoch a prednáša na domácich a medzinárodných konferenciách. Je členom Slovenskej onkologickej spoločnosti, ESMO (EUROPEAN SOCIETY FOR MEDICAL ONCOLOGY) a členom výboru SEKCAMA. Od roku 2013 pôsobí ako prednosta Onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): prednosta Onkologickej kliniky FN TT

 

Život nad zlato. Ale ktorý?

/v , , , , /od

Byť bohatý a zdravý je životná okolnosť všeobecne považovaná za prijateľný ideál. Život je ale pestrofarebný a prináša situácie, kedy je človek konfrontovaný s náročnými zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu byť ešte skomplikované finančnou náročnosťou liečby. Sú to zlomové chvíle, kedy stojí pacient a lekár pred múrom finančných, legislatívnych a existenčných otázok. Nádej sa vtedy prediera aj cez najmenšie štrbinky v tomto, na prvý pohľad nepriechodnom múre.

Systém, akým sa na Slovensku rozhodovalo o úhrade nákladných, často inovatívnych liekov, na ktoré sú odkázaní najmä pacienti s onkologickými, imunitnými alebo zriedkavými ochoreniami, nebol do 1.8.2022 prehľadný. Medzi základné prekážky brániace náprave tohto stavu patrila absencia zákonom stanovených pravidiel, na základe ktorých by boli zdravotné poisťovne povinné postupovať, ako aj ťažkopádne nastavený proces podávania žiadostí, ktorý kládol brvná pod nohy lekárom a taktiež pacientom. V tejto oblasti došlo od 1.8.2022 k výraznej zmene. Nejde ani tak o rozšírenie „budgetu“ na úhradu takýchto prípadov, ale o prijatie konkrétnych pravidiel, podľa ktorých budú musieť zdravotné poisťovne rozhodovať o žiadostiach.

Diskusia, ktorú sme pre vás pripravili so zainteresovanými stranami tejto právnej zmeny, chce zreflektovať aktuálny stav danej problematiky. Prevedieme vás dvoma diskusnými panelmi. V prvom prinesieme pohľad správcov rozpočtu a regulátora. Budeme diskutovať o zodpovednosti za spravodlivé prerozdeľovanie zdrojov v optike životnej situácie konkrétneho ťažko chorého pacienta. Pozrieme sa na pravidlá a formálne rámce ich existencie. V druhom diskusnom paneli prinesieme pohľad pacienta a lekára. Niečo je napísané v knihách, ale život je život. Budeme diskutovať o tom, ako riešia lekári bezvýchodiskové situácie svojich pacientov. Čo ich najviac vyčerpáva a kde by potrebovali lepšie nastaviť systém? Čo hodnotia pacienti ako najväčší problém v konaniach o získanie súhlasu s osobitnou úhradou? Druhá časť debaty by mala byť testom pravidiel – či fungujú, či sú pochopené, či nie sú odtrhnuté od bežnej reality.

MUDr. Branislav Chrenka

/v /od

Narodil sa v roku 1984. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 2010. Pracoval na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny v UNB Ružinov, v humanitárnej misii v meste Jacmel – Haiti, na Klinike detskej hematológie a onkológie DFNsP Bratislava a na II. Detskej klinike DFNsP v Banskej Bystrici. V roku 2018 získal atestáciu z pediatrie. Od roku 2010 pôsobí v tíme krízovej intervencie Modrý anjel, n.o. a v rokoch 2013 – 2019 bol jeho riaditeľom. Absolvoval 200-hodinové vzdelávanie v krízovej intervencii, pôsobil ako operátor krízovej linky a zasahoval v teréne pri udalostiach s traumatizujúcim potenciálom. V roku 2015 absolvoval psycho–traumatologický výcvik v expozičnej metodike Traumatic Incident Reduction (TIR) spolu s rozšírením o detského klienta (2021). Od roku 2019 TIR metodológiu vyučuje. Je autorom dvoch odporúčaných postupov MZ SR: „Odporúčaný postup na výkon prevencie v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami/situáciami v oblasti akútny a chronický post–traumatický stresový syndróm“ (2020); „Prevencia v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti psychické ochorenia a duševné zdravie u migrantov“ (2020).

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): pediater v detskej ambulancii v Ružinove

Pochybenie zdravotníka. Koniec jeho kariéry alebo nie?

/v , , , , /od

Čo sa stane so zdravotníkom, ktorý bol účastný odhaleného poškodenia zdravia pacienta (nežiaducej udalosti)?

Po odhalení nežiaducej udalosti zažívajú zdravotníci výrazný stres, ktorý má dopad na ich osobný, ale aj pracovný život. Väčšina zdravotníckych pracovníkov nie je na komunikáciu v kritickej situácii trénovaná a vznikajú u nich obavy z možných následkov pri stretnutí zoči voči pacientovi. Môžu mať nedôveru voči podpore zo strany svojich vlastných kolegov a zamestnávateľa, a preto sa týmto typom rozhovorov zámerne vyhýbajú. Okrem rôznych psychologických a psychosomatických následkov sú jedny z najväčších potvrdených zdrojov stresu práve možné kariérne následky, ku ktorým patria obavy z právnych následkov, potenciálnej straty reputácie, informovania o zlyhaní a ospravedlnenia sa pacientovi a vedeniu. To nás oprávňuje zamýšľať sa nad aspektmi, ktoré súvisia so zdravotníkom ako účastníkom nežiaducej udalosti. A to napríklad otázky ich liečby, rešpektu, porozumenia, súcitu, podpory, transparentnosti.

Sme ako spoločnosť schopní vnímať komplexnosť situácie, ktorá je spojená s nežiaducimi udalosťami?

MUDr. Milan Mrázik

/v /od

Narodil sa 15. augusta 1970 v Žiline. V roku 1996 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium medicíny na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine a začal pracovať na neurochirurgickom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline, kde pracuje až dodnes.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): lekár vo FNsP Žilina

MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH

/v /od

Narodil sa 6. februára 1973 v Bratislave. V roku 1997 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Od vtedy až po súčasnosť pracuje ako lekár na pracoviskách medicínskeho odboru pneumológia a ftizeológia v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb Podunajské Biskupice a od roku 2006 aj v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Postupne získal atestáciu v odboroch vnútorné lekárstvo, pneumológia a ftizeológia a klinická farmakológia. V roku 2007 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a v roku 2019 štúdium Master of Public Health (odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve) na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave. V rokoch 2017-2018 zastával pozíciu generálneho riaditeľa sekcie zdravia a riaditeľa odboru zdravotnej starostlivosti MZ SR. Od júna 2020 pôsobí ako zástupca prednostu Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky LF SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava. V období prvej vlny pandémie ochorenia COVID-19 viedol oddelenie COVID-19 v rámci Nemocnice Ružinov. Od roku 2006 sa venuje aj pedagogickej činnosti na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave, je vedeckým sekretárom Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS, členom výboru Spoločnosti klinickej farmakológie pri SLS a Slovenskej spoločnosti HTA pri SLS. Medzi hlavné odborné okruhy jeho záujmu patria intersticiálne ochorenia pľúc, chronická obštrukčná choroba pľúc, priedušková astma, infekčné ochorenia respiračného systému, farmakoterapia v pneumológii, respirologická funkčná diagnostika a iné.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): lekár v NÚTaRCh a UNB

doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD.

/v /od

Narodil sa 10.2.1979 v Košiciach. Vyštudoval odbor všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde promoval v roku 2003. Na tej istej fakulte pokračoval v doktorandskom štúdiu v odbore Vnútorné choroby a po obhajobe dizertačnej práce mu bol v roku 2007 udelený titul PhD. Kontinuálne sa venuje pedagogickej činnosti na LF UPJŠ až doteraz. Od roku 2004 zároveň pracuje ako sekundárny lekár na Klinike pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Získal špecializáciu v odbore pneumológia a ftizeológia (2011) a zdravotnícky manažment a financovanie (2016). V roku 2014 absolvoval výskumný pobyt v špecializovanom zariadení Centre for Integrated Rehabilitation of Chronic Organ Failure (CIRO) v meste Horn, Holandsko, afiliovanom s Klinikou pľúcnych chorôb Univerzitnej nemocnice v Maastrichte. Dlhodobo sa výskumne zaoberá účinkami hypoxie pri chronických pľúcnych ochoreniach na kardiovaskulárny systém. Je spoluautorom viac ako 30 odborných článkov v zahraničných vedeckých časopisoch, ktoré boli citované spolu viac ako 400-krát a publikuje aj v domácej odbornej literatúre. Po habilitačnom konaní mu bol v roku 2019 rektorom UPJŠ udelený vedecko-pedagogický titul docent. Je ženatý, manželka Eva pracuje ako lekárka v oblasti laboratórnej medicíny.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): lekár v UNLP

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva

/v , , , , , /od

Zameranie: Pozornosti vo vzťahu lekár-pacient sú rizikové (trestný, ústavný pohľad a realita bežného života)

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva I.

/v , , , , , /od

Zameranie: Deliaca čiara medzi darom a úplatkom a akými pravidlami sa musia riadiť vzťahy v zdravotníctve

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva II.

/v , , , , , /od

Zameranie: Je prejav vďačnosti pacienta (vždy) úplatkom? Čo sú hlavné výzvy pre Slovensko v tejto téme?

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.