Mgr. Miroslava Fövényes, MSc.

/v , /od
Magisterské štúdium v odbore verejnej politiky a verejnej správy úspešne ukončila v roku 2013. Počas celého štúdia na vysokej škole pracovala v rezorte diplomacie, v Medzinárodnom vyšehradskom fonde. V roku 2021 ako jediná zo strednej a juhovýchodnej Európy prešla britským programom School of System Change (Health System Transformation for Europe, Africa and Middle East). V roku 2022 získala po absolvovaní postgraduálneho štúdia na Semmelweis University v Budapešti titul Msc. v odbore manažment v zdravotníctve. V rokoch 2013 až 2021 viedla pacientske občianske združenie Lymfoma Slovensko ako jeho prezidentka a popri tom pôsobila v rokoch 2016 až 2017 aj na poste viceprezidentky Asociácie na ochranu práv pacienta, kde od roku 2022 nastúpila ako členka správnej rady. Od roku 2021 pôsobí aj ako členka správnej rady v pacientskom občianskom združení Lymfoma a Leukémia Slovensko, kde je líderkou pre inovácie a pacientsku advokáciu. Zároveň bola v roku 2022 vymenovaná do funkcie stáleho člena Etickej komisie pre klinické skúšanie humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky a pre štúdiu výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktorú zriadilo Ministerstvo zdravotníctva SR a kde posudzuje žiadosti o klinické skúšanie a zapája zástupcov pacientov do hodnotenia.
  • pôsobenie (v čase konania diskusie): líderka pre inovácie a pacientsku advokáciu v OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko

Život nad zlato. Ale ktorý?

/v , , , , /od

Byť bohatý a zdravý je životná okolnosť všeobecne považovaná za prijateľný ideál. Život je ale pestrofarebný a prináša situácie, kedy je človek konfrontovaný s náročnými zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu byť ešte skomplikované finančnou náročnosťou liečby. Sú to zlomové chvíle, kedy stojí pacient a lekár pred múrom finančných, legislatívnych a existenčných otázok. Nádej sa vtedy prediera aj cez najmenšie štrbinky v tomto, na prvý pohľad nepriechodnom múre.

Systém, akým sa na Slovensku rozhodovalo o úhrade nákladných, často inovatívnych liekov, na ktoré sú odkázaní najmä pacienti s onkologickými, imunitnými alebo zriedkavými ochoreniami, nebol do 1.8.2022 prehľadný. Medzi základné prekážky brániace náprave tohto stavu patrila absencia zákonom stanovených pravidiel, na základe ktorých by boli zdravotné poisťovne povinné postupovať, ako aj ťažkopádne nastavený proces podávania žiadostí, ktorý kládol brvná pod nohy lekárom a taktiež pacientom. V tejto oblasti došlo od 1.8.2022 k výraznej zmene. Nejde ani tak o rozšírenie „budgetu“ na úhradu takýchto prípadov, ale o prijatie konkrétnych pravidiel, podľa ktorých budú musieť zdravotné poisťovne rozhodovať o žiadostiach.

Diskusia, ktorú sme pre vás pripravili so zainteresovanými stranami tejto právnej zmeny, chce zreflektovať aktuálny stav danej problematiky. Prevedieme vás dvoma diskusnými panelmi. V prvom prinesieme pohľad správcov rozpočtu a regulátora. Budeme diskutovať o zodpovednosti za spravodlivé prerozdeľovanie zdrojov v optike životnej situácie konkrétneho ťažko chorého pacienta. Pozrieme sa na pravidlá a formálne rámce ich existencie. V druhom diskusnom paneli prinesieme pohľad pacienta a lekára. Niečo je napísané v knihách, ale život je život. Budeme diskutovať o tom, ako riešia lekári bezvýchodiskové situácie svojich pacientov. Čo ich najviac vyčerpáva a kde by potrebovali lepšie nastaviť systém? Čo hodnotia pacienti ako najväčší problém v konaniach o získanie súhlasu s osobitnou úhradou? Druhá časť debaty by mala byť testom pravidiel – či fungujú, či sú pochopené, či nie sú odtrhnuté od bežnej reality.

Pochybenie zdravotníka. Koniec jeho kariéry alebo nie?

/v , , , , /od

Čo sa stane so zdravotníkom, ktorý bol účastný odhaleného poškodenia zdravia pacienta (nežiaducej udalosti)?

Po odhalení nežiaducej udalosti zažívajú zdravotníci výrazný stres, ktorý má dopad na ich osobný, ale aj pracovný život. Väčšina zdravotníckych pracovníkov nie je na komunikáciu v kritickej situácii trénovaná a vznikajú u nich obavy z možných následkov pri stretnutí zoči voči pacientovi. Môžu mať nedôveru voči podpore zo strany svojich vlastných kolegov a zamestnávateľa, a preto sa týmto typom rozhovorov zámerne vyhýbajú. Okrem rôznych psychologických a psychosomatických následkov sú jedny z najväčších potvrdených zdrojov stresu práve možné kariérne následky, ku ktorým patria obavy z právnych následkov, potenciálnej straty reputácie, informovania o zlyhaní a ospravedlnenia sa pacientovi a vedeniu. To nás oprávňuje zamýšľať sa nad aspektmi, ktoré súvisia so zdravotníkom ako účastníkom nežiaducej udalosti. A to napríklad otázky ich liečby, rešpektu, porozumenia, súcitu, podpory, transparentnosti.

Sme ako spoločnosť schopní vnímať komplexnosť situácie, ktorá je spojená s nežiaducimi udalosťami?

Mgr. Tomáš Majerník

/v , /od

Od ukončenia štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ v roku 2012 pôsobí na Ústavnom súde SR, najskôr ako súdny analytik, neskôr ako súdny poradca. Na Ústavnom súde SR zabezpečuje aj koordináciu vzdelávania študentov Právnickej fakulty UPJŠ v rámci Stážovej kliniky.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): súdny poradca Ústavného súdu SR

prof. JUDr. Sergej Romža, PhD.

/v /od
  • pôsobenie (v čase konania diskusie): profesor na Katedre trestného práva UPJŠ

JUDr. Ján Hrubala

/v , /od

Narodil sa 26. januára 1964 v Leviciach. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde mu bol v roku 1987 udelený titul JUDr. V rozmedzí rokov 1991 až 2002 absolvoval rôzne stáže a kurzy v justičných a mimovládnych organizáciách (USA, Spolková republika Nemecko, Holandské kráľovstvo, Juhoafrická republiky, Veľká Británia). Od roku 1992 do roku 1996 pracoval ako sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici. Následne do roku 2002 pôsobil ako advokát a vo svojej advokátskej praxi sa zameriaval hlavne na oblasť ochrany ľudských práv a životného prostredia a mimosúdne riešenie sporov. V rámci trestného práva sa sústredil na zastupovanie práv poškodených. Spolupracoval s mimovládnymi organizáciami „Centrum pre podporu miestneho aktivizmu“ (dnes Via Iuris), „Partners for Democratic Change“ (PDCS) Bratislava a nadáciou Občan a demokracia. Na Úrade vlády SR zastával v období rokov 2002 až 2005 post riaditeľa Odboru boja proti korupcii a bol aj členom Legislatívnej rady Vlády SR. V súčasnosti pôsobí ako predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a riadiaci predseda senátu 3T. Je spoluautorom a autorom rôznych odborných publikácií, príručiek, prednášok a článkov (v Justičnej revue, na portáli Právne listy,…) a externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie, kde v posledných rokoch lektoruje niekoľko vzdelávacích podujatí (pravidelne tréning procesných zručností pri vedení hlavného pojednávania).

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva

/v , , , , , /od

Zameranie: Pozornosti vo vzťahu lekár-pacient sú rizikové (trestný, ústavný pohľad a realita bežného života)

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva I.

/v , , , , , /od

Zameranie: Deliaca čiara medzi darom a úplatkom a akými pravidlami sa musia riadiť vzťahy v zdravotníctve

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva II.

/v , , , , , /od

Zameranie: Je prejav vďačnosti pacienta (vždy) úplatkom? Čo sú hlavné výzvy pre Slovensko v tejto téme?

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

JUDr. Adam Doležal, LL.M.

/v , /od

Je odborníkom na civilné deliktné právo, medicínske právo a bioetiku. Ako člen Ústavu státu a práva Akademie věd ČR sa spolupodieľal na organizácii celej rady konferencií a seminárov zaoberajúcich sa témou občianskej právnej zodpovednosti. Je autorom alebo spoluautorom celej rady odborných publikácií, napr. Eutanazie a rozhodnutí na konci života. Právní aspekty. Praha: Academia, 2017; s Doležal T. Kauzalita v civilním právu se zaměřením na medicínskoprávní spory. Praha: Ústav státu a práva AV ČR, v.v.i., 2016 či Ochrana práv pacienta ve zdravotnictví. Praha: Linde, 2007.