Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva II.

/v , , , , , /od

Zameranie: Je prejav vďačnosti pacienta (vždy) úplatkom? Čo sú hlavné výzvy pre Slovensko v tejto téme?

Denné eticko-právne dilemy lekára, lekárnika, ale aj pacientov či reprezentantov farmaceutických spoločností. Na jednej strane máme evidentne amorálne-korupčné situácie a na druhej strane množstvo každodenných príbehov vďačnosti pacientov majúcich podobu kvetov, dezertu či fľaše vína. Kde je hranica medzi dovoleným a korupčným správaním?

Čo je to úplatok a je medzi úplatkom a darom rozdiel? Akými nástrojmi by sme mali budovať zdravé vzťahy podporujúce spravodlivý prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti či neindukovaný predpis liekov? Ako súčasne docieliť, aby sa pacient nebál prejaviť vďačnosť a lekár nemal strach prejav vďačnosti od pacienta prijať? Ako by mal reagovať lekár, pacient či reprezentant farmaceutickej spoločnosti, ak je konfrontovaný s korupčnou požiadavkou?

O týchto otázkach budeme diskutovať so zástupcami prokuratúry, súdov, lekárskej, lekárnickej obce a zástupcami farmaceutického priemyslu.

Mgr. Martina Dubovcová, PhD.

/v , /od

Čerstvá držiteľka ocenenia Slovenka roka v kategórii Zdravotníctvo. Sesterskému povolaniu sa upísala počas štúdia na SZŠ v Martine. Neskôr pokračovala štúdiom ošetrovateľstva na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Počas zvyšovania vzdelania absolvovala odbornú stáž v Centre pre poranenia chrbtice a miechy v Nemecku a v Domove pre seniorov v Rakúsku. Znalosť nemeckého jazyka jej pomohla k víťazstvám v jazykových súťažiach zameraných na rozvoj zdravotníckeho vzdelávania v ošetrovateľstve. V roku 2006 tak za originálne stvárnenie ošetrovateľskej tematiky v nemeckom jazyku získala cenu dekana JLF UK v Martine. Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdávala v rokoch 2006 – 2009 študentom ako interná doktorandka na Ústave ošetrovateľstva JLF UK a UNM. V praxi najskôr pôsobila ako sestra v ambulancii praktického lekára v Sučanoch a štyri roky ako sestra pri lôžku v Psychiatrickej liečebni v Sučanoch. Od roku 2009 dodnes zastáva pozíciu vedúcej sestry Psychiatrickej kliniky JLF UK a UNM v Martine. Je členkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. V roku 2016 sa stala predsedníčkou Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii. Angažuje sa v Európskej asociácii psychiatrických sestier HORATIO. Prezentuje sa bohatou publikačnou činnosťou doma i v zahraničí. Organizuje vedecké a odborné podujatia a aktívne sa prezentuje na celoslovenskej a medzinárodnej úrovni. Je aktívnou členkou Občianskeho združenia Matka a dieťa Turca, ktoré sa prezentuje rôznymi projektami v zdravotníctve i mimo neho. V roku 2018 získala ocenenie Biele srdce v kategórii sestra manažér.

PhDr. Silvia Pekarčíková, MPH, MHA

/v /od

Už od roku 2018 pôsobí v pozícii riaditeľky odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji, zároveň je predsedníčkou SK 8 – zdravotníckej sekcie a členka RHN pri WHO. Z poverenia MZ SR koordinuje pandémiu COVID-19 na úrovni kraja. Jej prioritou je riadenie krajského zdravotníctva, tvorba stratégie zdravotnej politiky a v rámci originálnych kompetencií realizácia preneseného výkonu štátnej správy. Prechodom cez klinickú prax v nemocnici, svetom laboratórnej diagnostiky a manažovaním medicínskych projektov v sieti privátnych nemocníc získala značný prehľad a postoj k potrebám slovenského zdravotníctva. Riadenie nemocníc a polikliník v zriaďovateľskej pôsobnosti dáva príležitosť spolu so sieťou poskytovateľov primárneho kontaktu a špecialistov koncepčne tvoriť komplexnú, kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Žilinského kraja.

  • pôsobenie (v čase konania diskusie): riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji

MUDr. Elena Prokopová

/v , /od

MUDr. Elena Prokopová absolvovala štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila s vyznamenaním a pochvalným uznaním dekana LF UK. Na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave absolvovala špecializačnú skúšku v odbore pediatria a špecializačnú skúšku v certifikovanej pracovnej činnosti Klinické skúšanie liekov. V roku 1997 začala pracovať na Novorodeneckej klinike M. Rusnáka SZU a UNB. Od roku 2005 pracuje ako všeobecná lekárka pre deti a dorast v Bratislave – Devínskej Novej Vsi. Jej pracovisko PRO BABY s.r.o. je akreditovaným výučbovým pracoviskom SZU v špecializačnom odbore pediatria. Dňa 1. 4. 2017 bola ministrom zdravotníctva SR menovaná za  hlavnú odborníčku MZ SR v odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast. Je viceprezidentkou Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti SLS. Má za sebou bohatú prednáškovú a publikačnú činnosť.

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Všade dobre, doma najlepšie!

/v , , , , , /od

Spoločnosť za posledné roky prechádza nesmiernymi zmenami. Nie len rýchlymi, ale aj štrukturálnymi. Starí bardi slovenského zdravotníctva už pred desaťročiami bili na poplach a upozorňovali na narastajúci nedostatok zdravotníckeho personálu. Ak si to pacienti ešte neuvedomujú, tak v niektorých odboroch stojíme na kraji apokalypsy… Deti nebudú mať pediatra a dospelí budú za svojím všeobecným lekárom cestovať omnoho dlhšie.

Ako sa tieto spoločenské výzvy prejavujú v odbornej príprave mladých medikov/farmaceutov pre výkon ich povolania?

Mladá generácia je nádej. Ostanú však absolventi zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku?

A prečo by mal ambiciózny absolvent lekárskej či farmaceutickej fakulty ostať v okresnom meste namiesto toho, aby liečil pacientov na prestížnej klinike trebárs v Nemecku?

Čo ešte stále drží doma naslovovzatých odborníkov, ktorí v aktuálne nastavenom zdravotníckom systéme zostávajú napriek lukratívnym ponukám zo zahraničia a prečo sa niektorí vrátili domov na Slovensko?

Ako sa zmení zdravotná starostlivosť po príchode zdravotníckeho personálu z tretích krajín? Je to prirodzený vývoj v spoločnosti, alebo výraz nezvládnutých výziev udržať slovenských lekárov a farmaceutov, aby liečili slovenských pacientov?

Čo je treba spraviť, aby nám mladá generácia talentovaných medikov/farmaceutov ostala na Slovensku? Sú rozhodujúce peniaze, či dostatočné odborné výzvy, priestor na rodinu a koníčky, alebo pozitívny vzor mentora v kolektíve? A ako to vidia samotní študenti medicíny a farmácie?

Dokonalý človek?

/v , , , , /od

Nové technológie otvárajú nevídané technické možnosti na zlepšovanie fyzických a kognitívnych schopností človeka. Mnohí v tomto trende vidia šancu na zlepšenie kvality ľudského života. Vedecký pokrok však ľudstvu kladie dôležité otázky o tom, čo znamená byť človekom a čo je dobré alebo zlé pre naše individuálne a kolektívne blaho. Aké otázky napr. kryonika, biomedicínske inžinierstvo, zásahy do DNA otvárajú v medicíne, v práve, v etike a morálke? Aké typy otázok legálneho a etického charakteru vzrastajú? Čo sa stane, ak niektorí ľudia majú zdroje na vylepšenie svojich schopností, zatiaľ čo iní nie? Ako sa spoločnosti podarí zostať konkurencieschopnou, ak sa tieto výhody stanú nástrojom vyjednávania? Ako budeme môcť súťažiť s niekým, kto bol vylepšený? Ak by rodičia mohli vybrať určité vlastnosti pre svoje dieťa, ako sú svalová sila, farba očí alebo inteligencia, mohlo by to mať vážny vplyv na ľudskú rozmanitosť? Ostane človek človekom, alebo z neho nakoniec vyrobíme skladačku schopností?

Dokonalý človek?

/v , , , , /od

Nové technológie otvárajú nevídané technické možnosti na zlepšovanie fyzických a kognitívnych schopností človeka. Mnohí v tomto trende vidia šancu na zlepšenie kvality ľudského života. Vedecký pokrok však ľudstvu kladie dôležité otázky o tom, čo znamená byť človekom a čo je dobré alebo zlé pre naše individuálne a kolektívne blaho. Aké otázky napr. kryonika, biomedicínske inžinierstvo, zásahy do DNA otvárajú v medicíne, v práve, v etike a morálke? Aké typy otázok legálneho a etického charakteru vzrastajú? Čo sa stane, ak niektorí ľudia majú zdroje na vylepšenie svojich schopností, zatiaľ čo iní nie? Ako sa spoločnosti podarí zostať konkurencieschopnou, ak sa tieto výhody stanú nástrojom vyjednávania? Ako budeme môcť súťažiť s niekým, kto bol vylepšený? Ak by rodičia mohli vybrať určité vlastnosti pre svoje dieťa, ako sú svalová sila, farba očí alebo inteligencia, mohlo by to mať vážny vplyv na ľudskú rozmanitosť? Ostane človek človekom, alebo z neho nakoniec vyrobíme skladačku schopností?

Prof. MUDr. Jiří Vorlíček, CSc., dr. h. c.

/v , /od

Český lekár, onkológ.

Do roku 2014 pôsobil ako riaditeľ brnenského Masarykovho onkologického ústavu. 12 rokov pôsobil ako predseda Českej onkologickej spoločnosti ČLS JEP. V minulosti bol prednostom Internej hematoonkologickej kliniky, spoločného pracoviska Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a fakultnej nemocnice Brno. V rokoch 1997-2003 zastával post dekana Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.

Je členom viacerých domácich aj zahraničných odborných spoločností (Česká společnost paliativní medicíny ČLS JEP, Česká hematologická společnost ČLS JEP, Spolek lékařůčeských v Brně, Česká internistická společnost ČLS JEP, Společnost pro studium a léčbu bolesti ČLS JEP, European Society of Medical Oncology, Multinational Association of Supportive Care in Cancer, European Association for Palliative Care, Slovenská chemoterapeutická spoločnost, European Group for Blood and Marrow Transplantation, American Society for Blood and Marrow Transplantation…) Je autorom a spoluautorom viac než 350 publikácií v domácej a zahraničnej odbornej tlači. Tiež autorom alebo editorom 18 odborných a edukačných kníh.

Zúčastnil sa viac než 150 popularizačných aktivít predovšetkým v oblasti onkológie. Je autorom článkov v novinách a časopisoch, vystupuje v rozhlase či televízii. Prezident Českej republiky Václav Klaus ocenil vynikajúce výsledky jeho práce a dňa 28. 10. 2007 mu udelil Medailu Za zásluhy – Za zásluhy o stát v oblasti vědy. Je tiež držiteľom ocenenia Osobnosť roka 2009 a 2010. V roku 2011 mu bol udelený Dekret za zásluhy o umění a v tomto roku (2015) Cena mesta Brno za medicínu a farmáciu.